1. Jób odpovedal:
2. „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?
3. Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?
4. Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.
5. Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,
6. tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.
7. Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.
8. Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.
9. On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.
10. Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia.
11. Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.
12. Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu.
13. On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.
14. Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia
15. aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.
16. Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.
17. Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.
18. Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19. Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.