1. Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:
2. „Dokedy budete hádzať slová? Dobre rozvážte si, potom vravme:
3. Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí?
4. Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta?
5. Isto zhasne svetlo bezbožného, nezažiari plameň jeho ohňa.
6. Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane, ba aj jeho svieca nad ním zhasne.
7. Jeho veľké kroky umenšia sa, povalia ho jeho vlastné plány.