1. Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:
2. „Dokedy budete hádzať slová? Dobre rozvážte si, potom vravme:
3. Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí?
4. Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta?
5. Isto zhasne svetlo bezbožného, nezažiari plameň jeho ohňa.
6. Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane, ba aj jeho svieca nad ním zhasne.
7. Jeho veľké kroky umenšia sa, povalia ho jeho vlastné plány.
8. Do oka sa zaplieta nohami, vykračuje si ako po sieti.
9. Za pätu ho zachytáva osídlo, sťahuje sa vôkol neho slučka.
10. Povraz na neho je skrytý v zemi, na chodníku naňho čaká pasca.