10. Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho.
11. Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca.
12. Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy.
13. Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil.
14. Nuž: »Môj otec si« - tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.«
15. V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá?
16. Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?“