1. Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli a nič, len hroby sú mi potrebné.
2. Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?
3. Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?!
4. Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš!
5. Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.
6. Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.
7. Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám.
8. Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa.