4. Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
5. To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
6. Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
7. Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
8. Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
9. Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
10. Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
11. Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
12. Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
13. keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
14. Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
15. Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
16. ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
17. Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
18. čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
19. ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
20. Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
21. V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.