4. Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
5. To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
6. Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
7. Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
8. Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
9. Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
10. Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
11. Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
12. Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
13. keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?