11. Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
12. Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
13. keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
14. Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
15. Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
16. ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
17. Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
18. čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
19. ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
20. Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
21. V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
22. Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený.
23. Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný.
24. Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj.
25. Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil,