1. Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2. „Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným?
3. Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami?
4. Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
5. To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
6. Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
7. Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
8. Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
9. Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
10. Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!