13. Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa!
14. Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena.
15. Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk.
16. Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
17. Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš.
18. Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;
19. tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.
20. Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.
21. Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.
22. A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“