1. Jób odpovedal:
2. „Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi a všetka múdrosť s vami zahynie.
3. Aj ja mám rozum takisto ako vy a nie som od vás nijako podlejší. Veď oné veci kto by nevedel?!
4. Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…
5. Veď »Škode posmech!« myslí si šťastný a »Úder tomu, komu nohy klesajú!«
6. Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.
7. Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia,
8. aj zemeplazov, aby poučili teba, a morské ryby nech ti oznámia:
9. Veď z týchto všetkých ktože by nevedel, že ich urobila ruka Pánova?!