2. To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!
3. Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných?
4. Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?
5. A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú,
6. že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,
7. hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve?
8. Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
9. Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?
10. Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
11. Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež;
12. dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila.
13. Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:
14. Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.
15. Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením.