1. Kiežby som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).
2. „Naťahujú si kušu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivosť zavládli v krajine, veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán.
3. Chráňte sa každý svojho blížneho, nedôverujte vlastnému bratovi, lebo každý brat podvádza a každý priateľ zháňa ohovárky.
4. Všetci sa podvádzajú vzájomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v lživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť.
5. Útlak za útlakom, podvod za podvodom! Zdráhali sa poznať ma,“ hovorí Pán.
6. Nuž toto hovorí Pán zástupov: „Hľa, ja ich roztápam a skúmam; veď akože mám konať pre zločinnosť dcéry môjho ľudu?
7. Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria podvodne. »Pokoj!« hovorí priateľovi, v sebe však zamýšľa lesť.
8. Či ich nemám za to potrestať? - hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe?“