15. Čakať na pokoj? Niet nič dobrého! Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!«
16. Od Danu počuť fučať jeho kone, erdžanie jeho tátošov otriasa celú zem. Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu, mesto i jeho obyvateľov.
17. Lebo hľa, pošlem proti vám hady, vretenice, ktoré nemožno očarovať, i budú vás hrýzť,“ hovorí Pán.
18. Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje, srdce mi je choré.
19. Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu z ďalekej krajiny: „Či Pán nie je na Sione, či nie je na ňom jeho kráľ?“ „Prečo ma popudzovali svojimi modlami, cudzími ničomnosťami?“
20. „Prešla žatva, leto pominulo, a my nie sme zachránení!“
21. Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený, smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22. Či nieto balzamu v Galaáde? Či tam nieto lekára? Áno, prečo sa nezacelie rana môjho ľudu?
23. Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu.