7. Bábel bol zlatým kalichom v Pánovej ruke, ktorý opájal celú zem, z jeho vína pili národy, preto sa pomiatli.
8. Odrazu padol Bábel, zlomil sa, nariekajte nad ním, doneste balzam na jeho rany, azda sa uzdraví.
9. „Liečili sme Bábel, no neuzdravil sa, nechajme ho, poďme každý do svojej vlasti; jeho pravota siaha až k nebesám, až k oblakom nesie sa.
10. Pán dokázal našu pravdu, poďme a hlásajme na Sione dielo Pána, nášho Boha!“
11. Ostrite šípy, naplňujte tulce, Pán vzbudil ducha médskeho kráľa, proti Bábelu smeruje jeho plán, chce ho zničiť! Áno, to je pomsta Pánova, pomsta za jeho chrám.
12. Zdvihnite zástavu proti múrom Bábelu, zosilnite stráž, postavte hliadky, zriaďte postriežky, lebo Pán zamýšľa aj urobí, čo prehlasoval o občanoch Bábela.
13. Ty, čo bývaš nad veľkými vodami, v hojnosti pokladov: prišiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom.
14. Pán zástupov sa zaprisahal sám na seba: „Preplním ťa ľuďmi ako kobylkami, prepuknú v jasot nad tebou.“
15. Zem stvoril svojou mocou, svojou múdrosťou svet postavil a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
16. Keď sa ozve, na nebi vody zahučia, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu tvorí blesky, zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.
17. Osprostel každý človek, vedomosti nemá, dožil sa hanby každý zlievač pre modlu, lebo je klam jeho liatina, nieto ducha v nej.
18. Ničotou sú, dielom na posmech, v deň svojho navštívenia zahynú.
19. Takýto nie je údel Jakubov, ním je Stvoriteľ všetkého, Izrael je jeho vlastným kmeňom; Pán zástupov je jeho meno.
20. „Kladivom si mi, vojnovým nástrojom, tebou rozdrvím národy a tebou zničím kráľovstvá.
21. Tebou rozdrvím koňa i jazdca, tebou rozdrvím voz i pohoniča,
22. tebou rozdrvím muža i ženu, tebou rozdrvím starca i chlapca, tebou rozdrvím mládenca i pannu,