50. Vy, čo ste unikli meču, choďte, nezastaňte, spomeňte si zdiaľky na Pána, nech vám príde Jeruzalem na myseľ.
51. »Hanbíme sa, čuli sme o potupe, tvár nám pokrýva pohana, pretože cudzinci vnikli do svätých miest Pánovho domu.«
52. Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď strescem jeho modly a v celej jeho krajine budú stenať ranení.
53. Keby sa Bábel vyvýšil do nebies a vo výsosti upevňoval svoju moc: odo mňa prídu jeho ničitelia,“ hovorí Pán.
54. Čuj! Krik z Bábelu a veľký lomoz z krajiny Chaldejcov!
55. Lebo Pán pustoší Babylon, udúša v ňom veľký krik. Ich vlny sa valia sťa veľké vody, hukot vydáva ich hlas.
56. Veď (proti nemu), proti Bábelu prichádza ničiteľ, chytia jeho hrdinov, zlámu ich kuše, veď Bohom odplaty je Pán, odpláca s určitosťou.
57. „Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho vojvodcov, správcov a hrdinov, potom zaspia večným spánkom a neprebudia sa,“ hovorí Kráľ, ktorý sa volá Pánom zástupov.
58. Toto hovorí Pán zástupov: „Širočizný múr Bábela sa do základov zrúti a jeho vysokánske brány ohňom vyhoria, takže národy pracujú nadarmo a kmene robia pre oheň.“
59. Vec, ktorou prorok Jeremiáš poveril Saraiáša, syna Neriášovho, syna Másiášovho, keď s júdskym kráľom Sedekiášom išiel do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Saraiáš bol náčelníkom ubytovania.
60. Jeremiáš napísal do knihy všetko nešťastie, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu.
61. A Jeremiáš povedal Saraiášovi: „Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová.
62. A povedz: »Pane, ty si riekol o tomto mieste, že ho zničia, že v ňom nebude obyvateľov - ani ľudí, ani zvierat -, bude večnou púšťou.«
63. A keď dočítaš túto knihu, priviaž o ňu kameň a hoď ju do prostriedku Eufratu