34. „Pohltil, strovil ma Nabuchodonozor, kráľ Bábelu, a odložil ma sťa prázdnu nádobu, prehltol ma ako drak, naplnil si brucho, od mojich dobrôt ma odsotil.“
35. „Neprávosť proti mne a moje telo nech je na Bábeli,“ povie obyvateľstvo Siona; „a moja krv na obyvateľoch Chaldejska,“ povie Jeruzalem.
36. Preto takto hovorí Pán: „Hľa, ja povediem tvoj spor a ja vyplním tvoju pomstu, vysuším jeho more, aj jeho pramene vysuším.
37. Nuž Babylon bude hŕbou skál, príbytkom šakalov, hrôzou a posmechom, bez obyvateľov.
38. Spoločne budú ručať ako lev, revať ako mláďatá levíc.
39. Keď budú v horúčke, pripravím im hostinu, napojím ich, až budú jasať, potom zaspia spánkom večným a neprebudia sa - hovorí Pán.
40. Povediem ich ako baránky na jatku, ako barany a capy.“
41. Ako bol podmanený Sesak a zaujatá sláva celej zeme! Ako sa stal hrôzou Bábel medzi národmi!
42. More vystúpilo proti Bábelu, pokryl ho nával jeho vĺn.
43. Jeho mestá zostali púšťou, krajinou vyschnutou, pustou, krajinou, v ktorej nik nebýva, človek ani po nej neprejde.
44. „Navštívim Béla v Bábeli a vytrhnem mu z úst, čo prehltol, nebudú sa viac k nemu hrnúť národy. Aj múr Babylonu padne.
45. Ľud môj, ujdi z jeho stredu, každý si zachráňte život pred blížiacim sa hnevom Pánovým.
46. Nech sa vám neplaší srdce a nebojte sa zvesti, ktorú počuť v krajine, keď jeden rok príde chýr a nasledujúci rok chýr iný, keď bude v krajine násilie, vladár proti vladárovi.
47. Preto, hľa, prídu dni a strescem modly Bábelu, zahanbí sa celá jeho krajina a jeho zabití padnú v jeho strede.
48. Plesať bude nad Bábelom nebo a zem i všetko, čo je na nich, lebo od severu prídu proti nemu ničitelia - hovorí Pán.
49. Aj Bábel musí padnúť pre zabitých Izraela; aj pre Bábel padali zabití celej zeme.
50. Vy, čo ste unikli meču, choďte, nezastaňte, spomeňte si zdiaľky na Pána, nech vám príde Jeruzalem na myseľ.
51. »Hanbíme sa, čuli sme o potupe, tvár nám pokrýva pohana, pretože cudzinci vnikli do svätých miest Pánovho domu.«