13. Ty, čo bývaš nad veľkými vodami, v hojnosti pokladov: prišiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom.
14. Pán zástupov sa zaprisahal sám na seba: „Preplním ťa ľuďmi ako kobylkami, prepuknú v jasot nad tebou.“
15. Zem stvoril svojou mocou, svojou múdrosťou svet postavil a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
16. Keď sa ozve, na nebi vody zahučia, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu tvorí blesky, zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.
17. Osprostel každý človek, vedomosti nemá, dožil sa hanby každý zlievač pre modlu, lebo je klam jeho liatina, nieto ducha v nej.
18. Ničotou sú, dielom na posmech, v deň svojho navštívenia zahynú.