16. Jeho tulec je sťa otvorený hrob, hrdinovia sú všetci.
17. Vyje ti žatvu a chlieb, vyje ti synov a dcéry, vyje ti ovce a statok, vyje ti hrozno a figy, mečom tI zaujme opevnené mestá, na ktoré si sa ty spoliehal.
18. Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne.“
19. Akže sa spytujú: „Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko,“ odpovedz im: „Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine.“
20. Toto ohláste v Jakubovom dome a u Júdu oznámte:
21. „Počujte toto, národ hlúpy a nechápavý, ktorí majú oči, a nevidia, aj uši, a nečujú.“
22. Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.
23. Lenže tento národ má srdce odbojné a vzdorovité, odstúpili, odišli.
24. A nemysleli si v srdci: „Bojmeže sa Pána, svojho Boha, ktorý dá pŕšku, včasný dážď a dážď neskorý v pravý čas a týždne určené na žatvu nám zachová.“