7. Pretože si dúfal v svoje diela a poklady, aj teba podmania! Kamoš pôjde do zajatia, jeho kňazi a kniežatá tiež.
8. A ničiteľ vnikne do každého mesta, ani len jediné mesto sa nezachráni; zhynie údolie a skazu vezme pláň, ako riekol Pán.
9. Dajte krídla Moabu, nech letom unikne! Jeho mestá obrátia sa na púšť, že nebude v nich obyvateľov.
10. Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo, zlorečený, kto si odťahuje meč od krvi!
11. Moab bol nerušený od mladosti, spočíval na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel, preto trvala jeho chuť a vôňa sa mu nezmenila.
12. Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú.
13. Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej.
14. Čo vravíte: »Hrdinovia sme a mocní chlapi do boja«?
15. Moab bude zničený, vystupujú do jeho miest, jeho vybraná mlaď zostupuje na jatku, hovorí Kráľ, volá sa Pán zástupov.
16. Blíži sa skaza Moabu, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.
17. Ľutujte ho všetci z jeho okolia a všetci, čo poznáte jeho meno, vravte: »Ako sa len zlomila silná palica, berla okrasná.«
18. Dolu z nádhery, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibonu, veď ničiteľ Moabu útočí na teba, zrúca tvoje pevnosti!
19. Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľka Aroeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: »Čo sa stalo?«
20. V hanbe je Moab, áno, podlomil sa, kvíľte a volajte, zvestujte pri Arnone, že Moab je zničený.
21. Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat,