29. Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je, o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.
30. Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť; má nezmyselné reči, nezmyselné činy.
31. Preto kvílim pre Moab, pre celý Moab volám, pre ľudí z Kir Cheresu vzdychám.
32. Viac ako Jazer oplakávam vinohrad Sabamy. Tvoje výhonky prekračovali more, siahali až k (moru) Jazeru: do tvojej oberačky a tvojho vinobrania vpadol ničiteľ.
33. I zmizla radosť a plesanie zo záhrad a z krajiny moabskej. Urobím koniec vínu v lisoch, šliapač nešliape, ujúkanie nie je ujúkaním.
34. Krik znie od Hesebonu k Eleále, až k Jase vydávajú hlas. Od Segoru až k Horonaimu, k tretiemu Eglatu; veď aj vody Nimrimu sa na púšť obrátia.
35. A urobím v Moabe koniec - hovorí Pán, tým, čo vystupujú na výšinu a okiadzajú bôžikov.
36. Preto moje vnútro vzlyká pre Moaba ako flauta, moje srdce pre ľud z Kír Cheresu ako flauta vzlyká, lebo stratili svoje zvyšky.
37. Veď každá hlava je plešivá a každá brada oholená, na každej ruke zárezy a na každých bedrách vrecovina.
38. Na všetkých strechách Moabu i na jeho uliciach všetko narieka, lebo som zlomil Moab ako odpornú nádobu - hovorí Pán.
39. Ako je zničený! Kvíľte! Ako Moab obrátil s hanbou šiju! Moab bude posmechom a hrôzou všetkým, ktorých má vôkol seba.
40. Lebo toto hovorí Pán: Pozri, letí ako orol, rozprestiera krídla nad Moabom.
41. Podmanené sú mestá a zaujaté pevnosti. Srdce hrdinov Moabska však ten deň bude ako srdce ženy, ktorá rodí.