17. Ľutujte ho všetci z jeho okolia a všetci, čo poznáte jeho meno, vravte: »Ako sa len zlomila silná palica, berla okrasná.«
18. Dolu z nádhery, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibonu, veď ničiteľ Moabu útočí na teba, zrúca tvoje pevnosti!
19. Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľka Aroeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: »Čo sa stalo?«
20. V hanbe je Moab, áno, podlomil sa, kvíľte a volajte, zvestujte pri Arnone, že Moab je zničený.
21. Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat,
22. na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim,
23. na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon,
24. na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko, alebo blízko.
25. Odrazený je roh Moabu a jeho rameno je zlomené, hovorí Pán.
26. Opojte ho, veď sa dvíhal nad Pána, nech sa Moab váľa v tom, čo vydávil, nech je aj on na posmech.
27. A či ti Izrael nebol na posmech? Či ho dochytili medzi zlodejmi, že si vždy pokyvoval hlavou, keď si s ním hovoril?
28. Opustite mestá a bývajte v bralách, obyvatelia Moabu, buďte ako holub, ktorý hniezdi na okraji dier.
29. Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je, o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.
30. Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť; má nezmyselné reči, nezmyselné činy.
31. Preto kvílim pre Moab, pre celý Moab volám, pre ľudí z Kir Cheresu vzdychám.