13. Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej.
14. Čo vravíte: »Hrdinovia sme a mocní chlapi do boja«?
15. Moab bude zničený, vystupujú do jeho miest, jeho vybraná mlaď zostupuje na jatku, hovorí Kráľ, volá sa Pán zástupov.
16. Blíži sa skaza Moabu, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.
17. Ľutujte ho všetci z jeho okolia a všetci, čo poznáte jeho meno, vravte: »Ako sa len zlomila silná palica, berla okrasná.«
18. Dolu z nádhery, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibonu, veď ničiteľ Moabu útočí na teba, zrúca tvoje pevnosti!
19. Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľka Aroeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: »Čo sa stalo?«
20. V hanbe je Moab, áno, podlomil sa, kvíľte a volajte, zvestujte pri Arnone, že Moab je zničený.
21. Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat,
22. na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim,
23. na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon,
24. na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko, alebo blízko.
25. Odrazený je roh Moabu a jeho rameno je zlomené, hovorí Pán.
26. Opojte ho, veď sa dvíhal nad Pána, nech sa Moab váľa v tom, čo vydávil, nech je aj on na posmech.
27. A či ti Izrael nebol na posmech? Či ho dochytili medzi zlodejmi, že si vždy pokyvoval hlavou, keď si s ním hovoril?
28. Opustite mestá a bývajte v bralách, obyvatelia Moabu, buďte ako holub, ktorý hniezdi na okraji dier.
29. Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je, o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.
30. Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť; má nezmyselné reči, nezmyselné činy.