1. O Moabe. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „Beda Nebu, veď je zničené, potupený a podmanený je Kiriataim, potupený je hrad a zrúcaný.
2. Slávy Moabu už niet. V Hesebone mu stroja nešťastie: Poďme, zničme ho, nech nie je národom. Aj ty, Madmen, zamĺkneš, príde za tebou meč.
3. Čuj krik z Horonaimu, veľké pustošenie a rúcanie.
4. Zlomený je Moab, kričia, že ich počuť až do Segoru.
5. Áno, hore svahom Luitu vystupujú v plači. Áno, na svahu Horonaimu počuť krik pre skazu.
6. Bežte a zachráňte si život a buďte ako tamariška na púšti.
7. Pretože si dúfal v svoje diela a poklady, aj teba podmania! Kamoš pôjde do zajatia, jeho kňazi a kniežatá tiež.
8. A ničiteľ vnikne do každého mesta, ani len jediné mesto sa nezachráni; zhynie údolie a skazu vezme pláň, ako riekol Pán.
9. Dajte krídla Moabu, nech letom unikne! Jeho mestá obrátia sa na púšť, že nebude v nich obyvateľov.
10. Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo, zlorečený, kto si odťahuje meč od krvi!
11. Moab bol nerušený od mladosti, spočíval na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel, preto trvala jeho chuť a vôňa sa mu nezmenila.
12. Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú.