5. Čože to vidím? Veď zakolísali, ustupujú nazad. Ich siláci sú porazení, utekajú behom a neobrátia sa. Hrôza zôkol-vôkol! - hovorí Pán.
6. Neutečie rýchlobežec, neunikne silák! Na severe, pri brehu rieky Eufrat zaváhali, klesajú.
7. Kto to vystupuje ako Níl, ako rieky mu hučia vody?
8. Egypt vystupuje ako Níl, ako rieky hučia jeho vody a vraví: Vystúpim, zaplavím zem, zničím mesto i jeho občanov.
9. Hor’ sa, paripy! Rúťte sa, vozy! Na pochod, bojovníci! Kuš a Pút, čo nosia štít, a Lýdovia, čo nosia a naťahujú kušu.
10. Nuž ten deň je pre Pána, Jahveho zástupov, dňom pomsty, aby sa vyvŕšil na svojich nepriateľoch. Meč bude hltať a nasýti sa, opojí sa ich krvou. Veď obetu bude mať Pán, Jahve zástupov, v severnej krajine pri rieke Eufrat.
11. Hor’ sa do Galaádu a dones balzam, panna, dcéra Egypta! Nadarmo hromadíš lieky, niet zacelenia pre teba.
12. Národy sa dozvedia tvoju hanbu, tvojím krikom sa preplní zem, veď silák sa potkýna o siláka a padnú naraz obaja.“
13. Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu.
14. „Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole, povedzte v Nofe a Tafnese, povedzte: »Nastupuj, chystaj sa, veď meč hlce okolo teba!«
15. Prečože je zvrhnutý tvoj silák? Neobstál, lebo ho zrútil Pán,
16. zakolísal sa veľmi a padol. Druh hovorí druhovi: Hore! Vráťme sa k svojmu národu, do svojej rodnej krajiny pred pustošiacim mečom.
17. Nazvite faraóna, egyptského kráľa: »Zúrenie, ktoré premeškalo čas.«
18. Ako žijem - hovorí Kráľ, ktorý sa volá Pánom zástupov. Ako Tábor medzi vrchmi a ako Karmel pri mori, príde!
19. Prichystaj si výstroj do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypta, lebo Nóf bude pustatinou, vyhorí, nebude mať občanov.
20. Nádhernou jalovicou bol Egypt, prepadol ju ovad zo severu.