11. Hor’ sa do Galaádu a dones balzam, panna, dcéra Egypta! Nadarmo hromadíš lieky, niet zacelenia pre teba.
12. Národy sa dozvedia tvoju hanbu, tvojím krikom sa preplní zem, veď silák sa potkýna o siláka a padnú naraz obaja.“
13. Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu.
14. „Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole, povedzte v Nofe a Tafnese, povedzte: »Nastupuj, chystaj sa, veď meč hlce okolo teba!«
15. Prečože je zvrhnutý tvoj silák? Neobstál, lebo ho zrútil Pán,
16. zakolísal sa veľmi a padol. Druh hovorí druhovi: Hore! Vráťme sa k svojmu národu, do svojej rodnej krajiny pred pustošiacim mečom.
17. Nazvite faraóna, egyptského kráľa: »Zúrenie, ktoré premeškalo čas.«
18. Ako žijem - hovorí Kráľ, ktorý sa volá Pánom zástupov. Ako Tábor medzi vrchmi a ako Karmel pri mori, príde!
19. Prichystaj si výstroj do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypta, lebo Nóf bude pustatinou, vyhorí, nebude mať občanov.
20. Nádhernou jalovicou bol Egypt, prepadol ju ovad zo severu.
21. V jeho strede boli aj žoldnieri ako tučné jalovice, lež aj tí sa obrátili, utiekli zaraz, nezastali, lebo prišiel na nich čas ich biedy, doba ich navštívenia.
22. Čuj, ide ako had; áno, idú v sile, sekerami ho prepadajú ako drevorubači.
23. Stínajú jeho les, hovorí Pán, lebo ním nemožno preniknúť. Veď ich je viac ako kobyliek, nemajú konca-kraja.
24. Potupená je dcéra Egypta, dostala sa do rúk severného národa.“
25. Pán zástupov, Boh Izraela, hovorí: „Hľa, navštívim Amona z No aj faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú.
26. A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán.
27. Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, nestrachuj sa, Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.