13. Micheáš im oznámil všetky reči, ktoré počul, keď ich Baruch čítal z knihy pred ľudom.
14. Vtedy kniežatá poslali k Baruchovi Júdiho, syna Nataniáša, syna Selemiáša, syna Chusiho, s odkazom: „Vezmi si do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a príď!“ A Baruch, syn Nériho, vzal do ruky zvitok a išiel k nim.
15. I povedali mu: „Nože si sadni a čítaj pred nami!“ Nato Baruch čítal pred nimi.
16. Keď však počuli všetky reči, zarazení pozerali na seba a povedali Baruchovi: „Všetky tieto reči musíme oznámiť kráľovi.“
17. A vypytovali sa Barucha: „Povedz nám, ako si napísal z jeho úst všetky tieto slová?“
18. Baruch im odpovedal: „Ústne mi hovoril všetky tieto slová a ja som písal atramentom do knihy.“
19. Vtedy kniežatá povedali Baruchovi: „Choď a schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš; aby nik nevedel, kde ste.“
20. Potom vošli ku kráľovi do nádvoria, ale zvitok nechali v izbe pisára Elisamu, a všetko oznámili kráľovi.
21. Kráľ poslal Júdiho, aby doniesol zvitok. Júdi ho doniesol z izby pisára Elisamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa.
22. Kráľ však sedel v zimnom dome - bol deviaty mesiac - a pred ním bolo rozpálené ohnisko.
23. Keď Júdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, odrezal ich pisárskym nožom a hodil na oheň, ktorý bol na ohnisku, kým celý zvitok nezhorel v ohni na ohnisku.
24. Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tieto reči, sa teda nebáli a neroztrhli si rúcho.
25. Ba hoci Elnatán, Dalaiáš a Gamariáš naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich.
26. A kráľ prikázal Jeremielovi, kráľovmu synovi, Saraiášovi, synovi Ezriela, a Selemiášovi, synovi Abdeela, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša; ale Pán ich skryl.
27. Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré z Jeremiášových úst napísal Baruch, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo:
28. „Vezmi si zasa iný zvitok a napíš doň všetky predošlé slová z prvšieho zvitku, ktorý spálil júdsky kráľ Joakim.
29. Júdskemu kráľovi Joakimovi však povedz: Toto hovorí Pán: Ty si spálil ten zvitok s výčitkou: »Prečo si napísal doň slová: Určite príde babylonský kráľ, znivočí túto krajinu a odstráni z nej ľudí i zvieratá!?«
30. Nuž toto hovorí Pán júdskemu kráľovi Joakimovi: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu, v noci na mráz.
31. A strescem na ňom, na jeho potomstve i na jeho sluhoch ich hriech a dopustím na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Júdska všetky nešťastia, ktorými som im hrozil, no nepočúvali.“