17. Je nádej pre tvoju budúcnosť - hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie.
18. Počujem Efraima vzdychať: »Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať ako neskrotený junec. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Pán, môj Boh!
19. Už som oželel svoj odpad, a keď som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«
20. Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať“ - hovorí Pán.
21. Postav si stĺpy, zasaď si kamene, daj pozor na cestu, na chodník, ktorým si kráčal; vráť sa späť, panna, Izrael, vráť sa sem do týchto svojich miest!
22. Dokedyže budeš blúdiť, dcéra odbojná? Veď Pán stvorí čosi nové na zemi: Žena obkľúči muža.
23. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo: »Pán nech ťa požehná, spravodlivá niva, svätý vrch!«
24. A budú tam bývať spolu Júda a všetky jeho mestá, roľníci a sprievodcovia stád.