3. Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť.“
4. Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku:
5. „Áno, toto hovorí Pán: Počuli sme strašný hlas; úzkosť a niet pokoja.
6. Spytujte sa, pozrite, či porodí muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bedrách sťa rodička a každá tvár sa zmenila, zbledla.
7. Ach, veľký je to deň, podobného mu niet, je to čas úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho.
8. V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci.
9. Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.
10. Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, nestrachuj sa - Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.
11. Veď som s tebou ja, hovorí Pán, aby som ťa zachránil. Áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztrúsil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám.
12. Lebo toto hovorí Pán: Nezhojiteľný je tvoj úraz, nevyliečiteľná tvoja rana.
13. Nik sa nechce ujať tvojho vredu, nemáš lieku na zhojenie.
14. Všetci tvoji milovníci zabudli na teba, nevyhľadávajú ťa; veď som ťa udrel nepriateľskou ranou, príkrym karhaním pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov.