16. Rozsúdil spor nízkeho a biedneho: (vtedy bolo dobre). „Či to neznamená: poznať mňa?“ - hovorí Pán.
17. No ty nemáš oči ani srdce, iba pre svoj vlastný zisk, pre vylievanie nevinnej krvi a pre páchanie násilia a útlaku.
18. Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, júdskom kráľovi: „Nebudú za ním nariekať: »Ach brat! Ach sestra!« Nebudú za ním nariekať: »Ach pane, ach veličenstvo!«
19. Pochovajú ho ako osla, vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema.“
20. Vystúp na Libanon a krič, i na Bášane vydaj svoj hlas a volaj z Abarimu, veď sú zlomení všetci tvoji priatelia!
21. Hovoril som ti, keď si bol v bezpečí, povedal si: „Nechcem počuť!“ To je tvoj spôsob od mladosti, nepočúval si môj hlas.
22. Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor, tvoji milovníci pôjdu do zajatia; vtedy sa zahanbíš a zmätieš pre všetku svoju zlobu.
23. Ty, ktorý bývaš na Libanone, ktorý máš hniezdo na cédroch, budeš stenať, až prídu na teba bôle ako bolesti na rodičku.
24. „Ako žijem - hovorí Pán, aj keby júdsky kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ.
25. A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov.
26. A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete.