30. Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev.“
31. Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: „Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!«?
32. Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní.
33. Ale si len upravuješ cestičky na vysliedenie lásky! Preto si aj na zločiny privykol svoje cesty.
34. Ešte i na lemoch ti objavili krv našich biednych, nevinných: nepristihol si ich pri vlámaní, ale pri terebintách.
35. A hovoríš: »Veď som nevinný, hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.« Hľa, tu som, posúdim ťa, pretože vravíš: »Nezhrešil som.«
36. Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš, ako si pohorel s Asýrskom.
37. Aj odtiaľ budeš vychádzať, že budeš ruky držať nad hlavou, lebo Pán odvrhol tvoje opory, úspech s nimi mať nebudeš.