2. takže ich synovia pamätajú na ich oltáre, na ašery, na zelené stromy, na vysoké pahorky
3. na vrchoch v poli. „Tvoj majetok, všetky tvoje poklady vydám na lúpež: tvoje hriešne výšiny na celom tvojom území.
4. Vypustím z ruky svoje dedičstvo, ktoré som ti dal; spravím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš; veď ste zapálili oheň môjho hnevu, blčať bude naveky.“
5. Toto hovorí Pán: „Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.
6. Je ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, býva v púšti na vyhoreniskách, v zemi soľnatej, neobývanej.
7. Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.
8. Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené. V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie.
9. Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?
10. Ja, pán, skúmam myseľ a skúšam srdce: odplatím každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“
11. Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla, je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo, v polovici svojich dní ho opustí a na konci bude ako hlupák.
12. Vyvýšený trón slávy je od začiatku miesto našej svätyne.
13. Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení, čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi, lebo opustili prameň živých vôd, Pána.
14. Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála.
15. Hľa, títo mi vravia: „Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!“