5. Nuž, ktože sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? A ktože ťa bude ľutovať? Kto sa u teba ohlási spýtať sa: »Ako sa máš?«
6. Ty si ma odvrhol, hovorí Pán, chrbát si mi ukázal, nuž vystrel som proti tebe ruku a zničím ťa, zunoval som zľutúvať sa.
7. Budem ich viať vejačkou v bránach krajiny, zbavím detí, znivočím svoj ľud: nevrátili sa zo svojich ciest.
8. Mám u nich viac vdov, ako je piesku v mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na pravé poludnie, znenazdajky na nich uvalím hrôzu a zdesenie.
9. Sedemnásobná rodička uvädla, vydýchla dušu, ešte za dňa jej zašlo slnko, zahanbená je a potupená. Čo zvýši z nich, to vydám meču pred ich nepriateľmi,“ hovorí Pán.
10. Beda mi, mať moja, že si ma zrodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku, jednako ma preklínajú všetci.