4. Pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine: zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu.
5. Veď aj jelenica na poli porodí a opustí mláďa, pretože niet zelene.
6. A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch sťa šakaly, oči im omdlievajú, pretože nieto trávy.
7. „Ak naše hriechy svedčia proti nám, konaj, Pane, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.
8. Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?
9. Prečo si ako zarazený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Predsa, Pane, ty si medzi nami, podľa tvojho mena sa voláme, neopúšťaj nás!“
10. Toto hovorí Pán o tomto ľude: „Radi sa takto kolíšu, nohy si nešetria, Pán však nemá v nich záľubu,“ teraz si spomenul na ich hriech a trestá ich viny.
11. Pán mi povedal: „Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu!
12. Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom.“
13. I povedal som: „Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.“
14. A Pán mi odpovedal: „Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú.
15. Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: »Meč a hlad nebude v tejto krajine.« Mečom a hladom skončia títo proroci.
16. A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.