15. Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: »Meč a hlad nebude v tejto krajine.« Mečom a hladom skončia títo proroci.
16. A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.
17. Povieš im túto reč: Slzy ronia moje oči, neprestávajú noc a deň, lebo veľká skaza stihla pannu, dcéru môjho ľudu, rana veľmi bolestná.
18. Ak vyjdem na pole, hľa, preklatí mečom, ak vojdem do mesta, hľa, muky hladu! Veď i prorok, i kňaz blúdia krajinou a nechápu!“
19. Azda si celkom zavrhol Júdu, či sa tvojej duši zhnusil Sion? Prečo si nás udrel, že niet pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj - a blaha niet, na čas uzdravenia - ale, hľa, zdesenie!
20. Poznáme, Pane, svoju zlobu, vinu našich otcov, veď sme zhrešili proti tebe.
21. Nezavrhni nás pre svoje meno, neznevažuj trón svojej slávy; pamätaj a nezruš svoju zmluvu s nami!
22. Či sú medzi ničotami národov tí, ktorí dajú dážď? Alebo či dajú nebesá pŕšku? Či si to nie ty, Pane, Bože náš? A v teba dúfame, lebo toto všetko si ty stvoril.