1. Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Júdsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdska.
2. Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.
3. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“
4. Beda hriešnemu národu, ľudu s ťažkou vinou, plemenu zločincov, synom skazeným. Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa.
5. Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite: celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.
6. Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom.
7. Vaša krajina je púšťou, vaše mestá vypálené ohňom. Vaša pôda? - pred očami vám ju zožierajú cudzinci, je púšťou, skazená od cudzincov.
8. Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, sťa kolibka na uhorkovisku, ako obliehané mesto.
9. Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.
10. Čujte slovo Pánovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský!
11. „Načo mi množstvo vašich obetí? - hovorí Pán. Nasýtený som zápalmi baranov a tukom kŕmnych teliec; v krvi býčkov, baránkov a capov nemám zaľúbenie.
12. Keď prichádzate vidieť moju tvár, ktože to žiada od vás rozšliapavať mi nádvoria?
13. Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia? Neznesiem hriech a slávnosť!