14. Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, aj jeho bratia a všetci, čo s ním išli.
15. Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: „Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?“
16. Preto odkázali Jozefovi: „Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
17. »Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!«“ Keď mu to hovorili, Jozef plakal.
18. Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: „Pozri, sme tvojimi sluhami!“
19. Jozef im však povedal: „Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?!
20. Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.