29. Keď sa Ruben vrátil k cisterne, Jozefa tam už nebolo. Roztrhol si šaty,
30. vrátil sa k svojim bratom a povedal: „Chlapca tu už niet! A kde sa ja podejem?“
31. Oni vzali Jozefovu tuniku, zabili kozľa a namočili tuniku do krvi.
32. A po poslovi dali tuniku zaniesť svojmu otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či to je tunika tvojho syna, alebo nie!“
33. Keď si to obzrel, povedal: „Tunika môjho syna! Divá zver ho zožrala! Roztrhaný, roztrhaný je Jozef!“
34. A Jakub si roztrhol šaty, obliekol si smútočný odev a dlhý čas smútil za svojím synom.
35. Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi.“ Tak ho oplakával jeho otec.
36. No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi, veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.