11. Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna.
12. Boh mu však povedal: „Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo!
13. Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom.“
14. Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe.
15. Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov,
16. poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: „Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa.“ Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.