10. Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť!
11. Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet.
12. Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom.
13. Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život.
14. Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom.
15. Meč je vonku, mor a hlad vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor.
16. Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech.
17. Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.
18. Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina.
19. Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech,
20. jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu.
21. A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili.
22. Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho.
23. Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia!