7. „Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela.
8. Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych.
9. Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever.
10. A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.
11. Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami!
12. A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa,“ hovorí Pán, Jahve.
13. Potom prehovoril Pán ku mne takto:
14. „Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán: Meč, meč, ostrý a brúsený!
15. Naostrený je, by žertvy zabíjal, nabrúsený je, by blýskal bleskami. (Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,) každú silu znevážia.
16. Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste, je to ostrený meč a je brúsený, aby ho dali do rúk vrahovi.
17. Volaj, krič, syn človeka, lebo to sa stane s mojím národom a so všetkými kniežatami Izraela; meču sú vydaní s mojím národom, udieraj si preto na stehno!
18. Áno, je to skúška; a čo, keď už ani opovrhnutého žezla nebude? - hovorí Pán, Jahve.
19. Ale ty, syn človeka, prorokuj, tlieskaj si rukou o ruku, nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč, veď je to meč vražedný; veľký vražedný meč, čo ich obchádza,
20. aby plašil srdce, množil záhubu. Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč, robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!
21. Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo, kde len budú tvoje ostria určené!
22. Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol.“