8. Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody, prúdy ako hrádza stáli, nakopili sa vprostred mora vlny.
9. Nepriateľ si povedal: »Zaútočím, dochytím, rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie. Vytasím svoj meč, zmocní sa ich moja ruka.«
10. Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.
11. Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.
12. Vystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla.
13. Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil, svojou silou si ho viedol k svojmu svätému príbytku.
14. Dopočuli sa národy a zhrozili sa: obyvateľov Filištínska pochytila hrôza.
15. Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu, vojvodcov moabských prenikol strach. Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci,