11. Tu zmenil Boh kráľovho ducha na prívetivosť, takže rýchlo a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia, až prišla zasa k sebe a upokojoval ju láskavými slovami:
12. „Čo sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa!
13. Neumrieš, lebo tento zákon neustanovili pre teba, ale pre všetkých ostatných.
14. Pristúp teda bližšie a dotkni sa berly!“
15. A keďže ani tak neprehovorila, vzal zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju pobozkal a spýtal sa jej: „Prečo mi neodpovedáš?“
16. Vtedy mu povedala: „Videla som ťa, môj pane, ako Božieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slávou.
17. Lebo si hoden veľkého obdivu, môj pane, a tvoja tvár je plná pôvabu.“
18. A kým hovorila, opäť sa zrútila a zostala skoro bez života.
19. Kráľa to rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju povzbudzovali.