19. Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz.
20. Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona.
21. A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu.
22. Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu.
23. A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: »Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,« protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho.
24. Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!
25. Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí;
26. ale ja som prosil Pána a vravel som: »Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.
27. Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech!
28. Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich, preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.'
29. Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!«