4. Zákon nám Mojžiš dal, Jakubovej pospolitosti dedičstvo.
5. Kráľom bol miláčikovi, keď sa hlavy ľudu zhromaždili s kmeňmi Izraela dovedna.
6. Nech žije Ruben a nech nezomrie, hoc bude počtom malý!“
7. Toto pre Júdu hovoril: „Počuj, Pane, Júdov hlas a k jeho ľudu priveď ho, jeho ruky nech zaň bojujú a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!“
8. O Lévim hovoril: „Tvoje tumim a tvoje urim patria mužovi, čo zasvätený ti je, ktorého si vyskúšal v Masse a zastával pri vodách Meríby.
9. Jeho, ktorý povedal otcovi a matke: »Ja ich nepoznám« a svojim bratom: »Neviem o vás,« o vlastných synoch nechcel nič vedieť, ale zachovávali tvoje slová a dbali na tvoju zmluvu.
10. Jakuba naúčali tvojim nariadeniam a Izraela tvojmu zákonu. Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.
11. Žehnaj, Pane, jeho imaniu a prijmi skutky ich rúk, ich nepriateľov bi po chrbtoch, aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!“
12. O Benjamínovi hovoril: „Miláčik Pánov nech bezpečne si býva; on ho bude vždy chrániť a na jeho pleciach bude odpočívať.“
13. A o Jozefovi hovoril: „Jeho kraj nech požehnáva Pán darmi nebies zhora a mora, čo v hlbinách leží,
14. darmi, čo slnko vyvádza, darmi, čo mesiace dajú, …
15. darmi starodávnych vrchov, darmi odvekých pahorkov,
16. darmi zeme a toho, čo ju plní. Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku, nech príde na Jozefovu hlavu, na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!