17. Obetovali besom, čo nie sú bohmi, bohom, o ktorých nemali tušenia. Novým, čo prišli nedávno, ktorých si nectili vaši otcovia.
18. Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila, a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.
19. Pán to videl a pohrdol nimi, rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.
20. A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi, uvidím, ako skončia, veď sú zvrhlým pokolením, synovia, v ktorých viery niet.
21. Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.
22. Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr;
23. a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy.
24. Umoria sa hladom a spália horúčkou a nákazou odpornou. Aj zuby zverov poštvem na nich a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.
25. Vonku ich bude ničiť meč a hrôza v komorách: mladíka tak ako pannu, kojenca so starcom.
26. Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem, vyhladím pamiatku na nich u ľudu -
27. keby som sa pýchy nepriateľa nebál, aby to ich protivníci nechápali zle, aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila, nič z toho neurobil Pán!'
28. Lebo ten ľud je bezradný a vnímavosti v nich niet.
29. Keby múdri boli, chápali by to, spoznali by, aký ich čaká koniec:
30. Akože, jeden bude prenasledovať tisíce a dvaja zaženú desaťtisíc? Či nie zato, že ich vlastný Boh predal a Pán ich vydal?!«
31. Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu, aj naši nepriatelia sami sú svedkami!
32. Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva a z rolí gomorských; ich hrozno je hrozno otravné, strapce má zhorknuté.
33. Dračí jed je ich víno a hadia žlč ukrutná.