24. Oni šli smerom k výšine, došli až do údolia Eskol a prezreli ho.
25. Vzali z ovocia krajiny a priniesli nám a podali nám túto správu: »Dobrá je to zem, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.«
26. Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha,
27. a reptali ste vo svojich stanoch: »V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil.
28. Načo by sme ta vystupovali?!« Naši súkmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali: »Národ je tam mocnejší a početnejší ako my, mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!«
29. Povedal som vám: »Nebojte sa ich a nestrachujte sa!
30. Pán, váš Boh, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať takisto, ako to pred vašimi očami urobil kvôli vám v Egypte
31. a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste odvtedy, keď ste vyšli, až kým ste nedošli na toto miesto;
32. a na tejto púšti ste neverili Pánovi, svojmu Bohu,
33. ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre rozloženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.«
34. Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal:
35. »Nik spomedzi tohto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom!
36. Len Kaleb verne nasledoval Pána.«
37. Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: »Ani ty ta nevkročíš.