19. Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal.
20. Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame.
21. Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: „Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?“
22. Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľu, ži naveky!