8. Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej.
9. Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky.
10. Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili,
11. lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť,
12. iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si:
13. „Poďme domov, je čas obeda!“ A keď vyšli, vzdialili sa od seba.
14. Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas, kedy ju môžu nájsť samu.
15. Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť.
16. A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju.
17. I povedala slúžkam: „Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa.“
18. Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci.
19. Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli:
20. „Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám!
21. Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč.“
22. Zuzana zakvílila a povedala: „Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám!
23. Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou.“
24. Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci.
25. A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril.