5. V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud.
6. Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim.
7. Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža.
8. Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej.
9. Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky.
10. Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili,
11. lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť,
12. iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si:
13. „Poďme domov, je čas obeda!“ A keď vyšli, vzdialili sa od seba.
14. Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas, kedy ju môžu nájsť samu.
15. Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť.
16. A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju.
17. I povedala slúžkam: „Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa.“
18. Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci.